Aleksander Jasper Wells

„Lásku som nepochopil, ale alkohol hej."

270

---

Základní informace

Hráč: Bosorča

Jméno a příjmení: Aleksander Jasper Wells

Věk: 28 let

Datum narození: 7. července

Znamení zvěrokruhu: Rak

Váha: 89 kg

Výška: 184 cm

Faceclaim: Amadeus Serafini

Povolání: Mírotvorce (Kapitol)

---

Životopis

Rodina

Aleksander sa narodil Violett Rosamundovej. Violett ho držala vo svojej náručí, teple a bezpečí matky, ktorá mu sľúbila, že sa oňho vždy postará a dohliadne na to, aby bol pod ochranou. Aleksander nikdy nemal svoj pravý, vlastný domov. Narodil sa v Kapitole, obklopený láskou, ale svojho biologického otca nepoznal. Jeho matka bola nádherná, avšak bez peňazí, preto bol zvyknutý presúvať sa z jedného miesta na druhé. Nakoniec si našla jedného bohatého manžela, ktorý vedel zaobstarať ako ju, tak dieťa na krku. S matkou si užíval zatiaľ čo jeho začali vychovávať slúžky. Jeho vývoj si Violett dokázala užívať v malých dúškoch, pretože len čo sa ocitla v bohatej rodine, ktorá jej mohla dať príležitosť dobrej budúcnosti a uspokojivého povolania, na sľub ktorý dala malému Aleksandrovi pomaly zabúdala. Nevlastný otec Rhysand ju naučil všetko, čo potrebovala vedieť ohľadom vyššej spoločnosti a začlenil ju do svojho kruhu blízkych prívržencov. Ako malý Aleksander rástol, dostával čoraz viac neželanej pozornosti od svojho nevlastného otca a čoraz menej od svojej matky, zamestnanej novým, spoločenským životom. Rhysand, majiteľ zlatníctva a veľký milovník politiky v Kapitole si každý mesiac dával zavolať svojho syna od chvíle, čo dokázal byť samostatným jedincom bez pomoci slúžok, na ktorých prítomnosti by mohol byť závislí. Jeho veľká, súkromná pracovňa bolo to jediné, čo zväčša videl a hlboko vo svojom vnútri na zvyšok prehnane veľkého, starého sídla nebol ani zvedaví. Celý život mal svoju izbu v krídle pre služobníctvo a nikoho to nezaujímalo, prečo by jeho mal zaujímať majetok tohto neznámeho muža. Len čo sa ocitol za veľkými, drevenými dverami prišla negatívna spúšť emócií na jeho osobnosť. Od štýlu obliekania, po účes, až k osobnému presvedčeniu, že ako ľudská bytosť nestojí za nič. Púšťal sa s ním do boja a odchádzal s krvavými miestami na tele. Noci trávil s fľaškou v ruke, handričkou od krvi a s fačom. Neustále mu zvonil hlas v hlave ako dutý zvon, ktorý nie a nie prestať. Si vydedenec, nechcený, pravý otec sa k tebe nehlásil, ty nemôžeš ponúknuť svetu nič. Otravné ozveny ho častokrát mátali a preto to jediné, čo mu mohlo robiť spoločnosť, bola fľaša alkoholu, ktorú si vedel potiahnuť z kuchyne, pretože služobníctvo naňho bolo až príliš dobré. Cítil sa byť zbytočný, nemotorný a neustále pod parou. Na druhú stranu bol vďačný, že je o jeho matku dobre postarané, že konečne žije svoj život, aký si vysnívala, že nemusia chodiť od domu k domu a báť sa, kedy sa táto nová šťastná dvojica rozíde. Našla si stáli domov, miesto kde sa mohla učiť, nevlastný otec bol na ňu hrdý, avšak jeho považoval za osobu, ktorá mu musí tuto vďačnosť splatiť.

Charakteristika

Aleksander má svetlé, zelené oči hrajúce lišiackym úškrnom. Oči majú úzku líniu a unavené, prepadnuté viečka, avšak pokiaľ sa mu naskytne možnosť, okamžite sa v ňom dokáže zapáliť hravá iskra. Tú vo svojich očiach nosí neustále ako dobrý, hrejivý pocit a malý záblesk ľudskosti. Má pravé blond vlasy, ktoré sa prevažne javia ako svetlo hnedé. Sú mierne kučeravej, tvrdohlavej povahy a spadnuté pod jeho ostré, lícne kosti. Svojim upraveným, rovným a nagélovaným účesom však zmiatne väčšinu a vyzerajú ako obyčajné, krátke, podstrihnuté vlasy, rozčesané k zátylku. Má bronzovú pokožku, posypanú rôznymi zárezmi a jazvami, uštedrenými zo starých cvičení či výcvikov. Telo vyšportované a poznamenané ho sprevádza do každej bitky, ktorú buď to vyvolá on sám alebo sa deje na úkor rebelov. Aleksander je tichší typ, zamyslený a ponorený do svojich vlastných problémov, ktoré sa neodváži nikomu prezradiť. Odjakživa mal problém udržať si spoločnosť po svojom boku, obzvlášť potom čo mu matka nedávala dosť dobrý príklad ako si udržať vzťahy. Rád zachádza do extrémov, skúša svoje vlastné hranice a veľmi často sa ocitá pod parou alkoholu. Omnoho radšej diskutuje o druhých, jeho myseľ nie je stabilná a stvorená pre vážne vzťahy alebo budovanie budúcnosti. Je zvyknutý spoznávať a zároveň strácať druhých, behom pár mesiacov. Príde mu to ako súčasť, kolobeh života ktorému sa skrátka nedá vyhnúť, nech by choval voči osobe potencionálny rešpekt. Medzi jeho najväčšie záľuby patrí alkohol, sedenie v baroch, vybijanie si zlosti a pozornosť žien. Rád hrá na klavíri, číta z máp a neustále ho zaujíma ako žijú ostatný občania v krajoch. Možnosť cestovať a objavovať ho dokázalo priviesť do triezveho stavu. Aleksander je neustále pod prúdom. Od nestabilnej matky, po chovanca, ktorý z neho chcel mať všetko, hlavne nie slabocha. Neustály tréning, bitky a chaotické prostredie v ňom vyvolali pocit túžby. Túžba ho zaviedla k poznaniu, že ak neustále niekomu dovolí siahnuť naňho rukou, bude slabý. Túžil byť silný a preto vyvolával spory, bil sa s najsilnejšími a dostával veľké tresty. Bozkával sa s dievčatami, ktoré buď preňho boli dosť dobré alebo zadané, lebo inak ho nič nezaujímalo. Dostával monokel a jeho víkendovými kamarátmi boli vrecko ľadu, posteľ a skromná izba. Odjakživa rozmýšľal nad tým, či strach nie je primárny zdroj z ktorého sa všetky tieto bohaté hyeny, schopné zabiť lusknutím prsta, živia, práve zo strachu a paniky, ktorá ticho prevláda po celej krajine. Bojuje sám za seba a jeho spravodlivosť, možnosť vymaniť sa zo sparov bežnej rutiny a putovať po Kapitole a krajoch, kde môže pomôcť niečo vybudovať. Evermora podporuje, pretože bez neho by nemal prácu či vášeň cestovať, ale zároveň je schopný pýtať sa každý deň, stojí zášť za to? Vybiť si zlosť je perfektné, ale spúšť ktorú po sebe zanechá, môže mať svoje fatálne následky.

Schopnosti

Beh na dlhú trať s prekážkami si obľúbil okamžite. Okamžite dokázal potlačiť jeho stres a miesto vyvolanej úzkosti z neznámeho, do ktorého sa pustil, to preňho spôsobilo adrenalín. Naučil sa vstať každé ráno a cvičiť, urobiť si malú rozcvičku, ktorá ho mala rozhoriať v končekoch prstov a pripraviť ho na boj. Základná rozcvička preňho bola ako pravidelný prídel jedla. Fyzická kondícia bolo niečo, na čom musel makať počas celého výcviku. Zvládanie základov bojového umenia, bolo niečo na čo nebol pripravený. Končil v ošetrovni viac, než by mu bolo milé kým pochopil, že cviky mierené naňho ho majú chrániť a nie zmrzačiť. Začal svoj výcvik brať viac duchovne a postupne sa dostal do formy. Niektoré ťažké prvky však nezvláda doteraz a snaží sa myslieť na to, že akákoľvek nekrytá časť jeho tela môže byť jeho vlastnou záhubou v nasledujúcom, neočakávanom boji. Strieľanie z pušky dostal do ruky, naučil sa ju na sebe cítiť. Lukostreľba bola naopak niečo z čoho bol úplne ľaví. Nech strelil, šíp kde chcel, a sústredil sa ako chcel, rozptyľovalo ho čokoľvek čo vnímal alebo intenzívne počul vo svojom okolí. Častokrát sa stávalo, že lukostreľba bola predmetom, kedy sa ocitol na ošetrovni spolu s ďalšími kolegami lebo sa s nimi dostal do sporu. Je citlivý ukazovať svoje slabosti verejne, čo ho častokrát nútilo zamyslieť sa nad sebou a jeho rozbitou pravačkou či zaľahnutí v ušiach z ktorých mu zvonilo po riadnej nakladačke. Šípy zväčša neskončili v čiernych terčoch ale polámané v tráve alebo použité ako zbraň sebaobrany. Jeho najväčšiu vášeň našiel v ostrých predmetoch akými sú dýky, meče, sekery, mačety, obušky. Trénovať s nimi bolo niečo, na čo sa skutočne tešil, vedeli mu dodať odvahu a stabilnú, príčetnú myseľ, ktorú potreboval ako soľ. Studený povrch takéhoto predmetu ho dokázal psychicky upokojiť a dostať na iné myšlienky. Predmety sa stali jeho súčasťou a preto, aj keď nemá práve biely oblek na sebe, stane sa že ho nájdete ozbrojeného práve touto, ostrou vecičkou - vždy pripraveného, verného svojmu remeslu. Motorky sú niečo, čo miluje. Pokojne si dokáže kúpiť jeden starý šrot odpísaný na dôchodok a dokáže z neho spraviť pojazdného žrebca. Rád sa hrá s olejom, nástrojmi určenými pre mechaniku. Uspokojuje ho myšlienka, že môže mať niečo v rukách a zmeniť život, aj keby to mala byť obyčajná a nepodstatná vec. Rád maľuje karikatúry. Potom, čo dostal prázdny denník, kde si mal vyliať svoje myšlienky, netušil čo má napísať a jednoducho začal ceruzkou kresliť. Neskôr to začal brať ako svoj koníček a spôsob tichého vyjadrenia. Naučil podať dobre prvú pomoc z neustálych bitiek a liečenia malých rán. Neznesie malé, prázdne priestory. Cíti akoby sa spájali do hromady a brali mu vzduch z pľúc. Má hrôzu zo vtákov a preto je skutočne rád, že sa narodil v Kapitole a nie niekde na otvorenom priestranstve 12 krajov.

Životopis

Aleksander Jasper Wells bol vždy odsúdený stať sa jedináčikom. Počul rozprávky o dvoch súrodencoch, ktorý prichádzali, ale nikdy sa v bruchu matky nedokázali udržať dlho. Potratila dvakrát, než prestala mať nádej a prišiel na svet Aleks ako zázrak z jasného neba. Violett Rosamundovej bolo dopriate šťastie po ktorom zúfalo túžila a sľúbila, že oňho bude postarané. Svojho biologického otca nepoznal, keďže to nevedela ani ona. Ako mladá, krásna žena z bohatej rodiny skúšala svoje šťastie viackrát. Nakoniec, keď sa Aleks narodil, rodina ho neprijala a preto začala s tým, že si hľadala prácu a chodila od jedného milenca k druhému. Nakoniec sa jej ujal spolu s dieťaťom zámožný muž, Rhysand Julius Wells známy ako majiteľ zlatníctiev, rozmnožených po Kapitole. Zobral si Aleksandra pod podmienkou, že bude hrdo nosiť jeho priezvisko a spraví z neho svoju vlastnú značku. Do puberty bol Aleksander vychovávaný služobníctvom, ktoré ho učilo ako správne chodiť, jesť, upratať si, starať sa o seba. Svoju matku, zaneprázdnenú novým spoločenským životom, videl čoraz menej a čím rástol, vyvíjal sa v schopného muža, chcel ho nevlastní otec vídať čoraz častejšie. Najskôr raz za mesiac. Sťažoval sa na jeho známky, spôsob výchovy, obliekanie, veci ktoré mal rád. Vedel ho pohltiť negatívnou sprchou. Bol prvý, kto naňho stiahol ruku a zbil ho za účes, ktorý sa jeho otcovi vôbec nepáčil. Každá zlá známka či ulievanie sa zo školy, jeden trest navyše. Za zlé správanie Aleksandrovi dal lekciu, zobral do rúk ostrý predmet a pustil sa s ním do bitky, končil premočený od krvi a s vreckom ľadu na postihnutom mieste. V službách nevlastného otca si Aleksander našiel jednu spriaznenú dušu. Slúžku, ktorá mu pomáhala, keď mal najhoršie dni alebo bol zranený viac, než bolo nutné. Vedel sa s ňou porozprávať, mal odviazaný jazyk a bol odvážnejší, než si vedel predstaviť. Prvýkrát mal pocit, že spravodlivosť existuje, je hmatateľná. Že môže niekde patriť. Jeho smiech sa dostal medzi steny domu a krátko potom, ako nastúpil na výcvik mierotvorca, sa dozvedel, že dostala výpoveď. Nikdy viac ju nevidel. Nenechala odkaz, stopu, vodítku ktoré by naznačovalo, že je v poriadku. Žije. Rok po jej odchode začal mať podozrenie a obavy, že si ju vysníval vo svojej mysli. Nebol žiadny dôkaz. Len príjemný, hrejivý pocit, keď si na ňu spomenul. Vrátil sa zakaždým, čo si dokázal vybaviť jej tvár plnú života. S matkou sa po svadbe stretával zriedka, nechával jej nakreslené obrázky, karikatúry, pod vankúšom s nádejou, že sa bude zaujímať o život jediného dieťaťa. Počas spoločne strávených večerov jeho matka neprejavila žiadny náznak ani obavu z obrázka, ktorý jej nakreslil. Pýtala sa na vzdelanie, štúdium a chválila ho, aký nádherný muž z neho je. Akoby prestala byť tou milou, vrúcnou a opatrnou matkou, ktorú mu sľúbila. Ľudskosť sa z nej vytrácala a zaujímala ju verejná mienka. Mierotvorca bol preňho štart, odpútať sa od rodiny ktorú prestával spoznávať a zároveň kľúčom stability, ktorú si zvolil sám, do ktorej môže spadnúť, vrhnúť sa po hlave. Môže si výcvikom vybiť svoju zlosť, frustráciu, neschopnosť, obmedzenie hovoriť. Byť mierotvorcom preňho znamená, udržať si myseľ stabilnú, chrániť svet pred chaosom, akým je jeho nevlastný otec. Začiatky boli tvrdé. Odsťahovať sa od rodiny, prijať novú verziu samého seba, snažiť sa mať neustále pokojnú myseľ, byť pripravený na každú situáciu, potreba byť neustále v kondícií. Stálo ho to veľa, svoje úsilie nechával na tréningoch a častokrát sa cítil ako úbožiak. Niekto z koho práve vymlátili dušu a nechal ju vo svojej izbe. Pre istotu si rátal či má ešte stále všetky zuby. Uťahovali si z neho ako z nováčika, robili mu vtipné žarty pred obecenstvom o ktoré nestál. Dočkal sa však míľniku, našiel v sebe pokoj vďaka trénovaniu bojového umenia. Koniec koncov, všetko spolu súvisí. Byť mierotvorcom je ťažké. Snažíme sa ľudstvo viesť správnym smerom. Pomáhame komunite pre vyššie ciele. Snažíme sa v chaose nájsť pevný bod, o ktorý sa dá oprieť. Sme tí, ktorí hovoria, že treba ísť vpravo, nie vľavo. Sme tu pre bezpečie, no práca je nebezpečná. Stretáva sa s krvou a bitkou častejšie ako obyčajný splátca v aréne. Na svete je toľko zla, strachu a zúfalstva v domnienke zabiť a duša bude splatená. Jeho ruka sa každý večer chveje a rozmýšľa, koľkých ešte bude musieť odstrčiť stranou, bez možnosti spoznať ich pravú tvár, pustiť sa vyriešiť konflikt násilím? Vlastná rodina ho neprijala, prvú lásku nenašiel, domov cíti akonáhle sa mu vleje horúca krv do žíl. Prijímanie rozkazov je koniec koncov to, čo jemu osobne ide najlepšie.