Noor Pearson

„Nie som pomocník nikoho."

8

---

Základní informace

Hráč: Bosorča

Jméno a příjmení: Noor Pearson

Věk: 14 let

Datum narození: 25. září

Znamení zvěrokruhu: Váhy

Váha: 40 kg

Výška: 152 cm

Faceclaim: Leah Jeffries

---

Životopis

Rodina

Iza & Jacob Pearson, sú milujúci a vrúcny rodičia, ktorí by neskrivili ani vlások svojim potomkom. Sú žiarivým príkladom pevnej rodiny, ktorú nič nerozdelí. Prihlásili by sa za svojich do hladových hier, keby k tomu malo dôjsť len preto, aby deti nikdy nepocítili krutú realitu na vlastnej koži. Noor sa narodila ako druhá v poradí. Má najstaršieho brata Leona a mladšiu sestru Bronwyn. Noor má v živote len jednu chybu, zdedila čiernu pokožku zo strany mami. Jej súrodenci sú síce čiernej pleti, ale majú málo pigmentu. Sú akýmsi rozdvojením bieleho otca a čiernej matky. Noor ako jediná zdedila pleť po svojej mame, a bez pochýb bola úplne iná ako zvyšok rovesníkov, s ktorými sa vo svojom kraji stretla. Častokrát jej hovorili, akoby z oka vypadla svojej mame za mlada, kvôli čomu rodina prijala isté opatrenie a Noor sa cítila ako tá najviac chránená osoba, vôbec. Otcova strana rodiny sa po pravde nikdy nedokázala zmieriť s tým, že sa ich syn zamiloval do farebnej ženy, a boli ešte ako mladý, nútený odísť z jeho domu skôr. Otec si našiel prácu na poli, zatiaľ čo sa matka zaoberala písaním. Stala sa z nej spisovateľka, ktorá každý večer prišla do izby svojich troch detí a rozprávala nové, vymyslené príbehy, ktoré im mali pomáhať v tom, zmieriť sa so životom ktorý im kapitol ponúka dnes.

Charakteristika

Noor je dospievajúca černoška s ostrými črtami, dlhými čiernymi vlasmi väčšinou zapletených v tenkých vrkočoch, ktoré jej lemujú tvár a padajú pod pás. Hnedé, široko posadené oči jej intenzívne blikajú a svoj pohľad schováva pod husté, čierne mihalnice. Má veľmi peknú, anjelskú tvár ktorá priťahuje pozornosť, napriek jej viditeľnej odlišnosti ktorej sa často, cudzie deti boja. Najčastejšie nosí teplé zimné bundy, oranžovú mikinu a obyčajné, dlhé zvonové džínsy. Len čo vstúpi do miestnosti, vyžaruje z nej jasné, teplé svetlo a pozitívna iskra s chuťou niečo dokázať. Za pravým uchom má materské znamienko v tvare pol mesiaca. Noor je šikovný, pracovitý tínedžer. Keď bolo načase vyliezť spod sukne a pevnej ochrany rodičov, bola zo začiatku vystrašená a nedôverčivá voči ostatným. Susedné deti si všimli jej vrodenú odlišnosť od začiatku a dali jej to pocítiť vtipmi, urážkami, vydedením zo skupiniek ktoré sa hrali po hromade. Nech sa snažila ako chcela, nedokázala poriadne zapadnúť. Obklopovali ju škaredé narážky alebo ľútosť zo strany obecenstva. Paradoxne sa naučila mať zdravý, čierny zmysel pre humor, ktorý jej v ťažkých situáciách pomáhal prežiť. Dokáže sa postaviť svojmu oponentovi do cesty, učí sa priamou konfrontáciou nájsť svoj vlastný hlas. V istej miere dokáže brať veci neustále s chladnou hlavou a biť pokojná, trvá jej zareagovať keď má strach a netuší čo od svojho nepriateľa očakávať. Jej najväčšou silou je úprimnosť, ktorú dokáže použiť voči nepriateľskému okoliu. Zo všetkého najradšej má Noor prírodu. V ťažkých časoch utekala do lesa, učila sa o rastlinách, pôde a kvetoch ktoré mohli rásť v ich kraji navzdory podmienkam. Aj v spánku by vedela vymenovať jednotlivé druhy, ktoré sa nachádzajú po blízku na okraji lesa. Sama sa učila zapletať vence, skrášľovať kytice a iné. Napokon pri svojej činnosti zostala a ponúkala svoju výpomoc v záhradkách susedných domov. Chodievala často plávať po večeroch do jazierka alebo sedela na verande a čítala si jednu z nových rozprávok, ktoré práve jej mama vymyslela. Svet je nebezpečné miesto a každého ovláda svoj najväčší strach. Opustiť pre ňu hniezdo chránencov bude drsné, ona sa však naučila nepoužívať silu ale rozum. So správnou reakciou, môže ušetriť svoj osud. Matkine rozprávky na dobrú noc Noor pomohli nebáť sa neustále každý rok ďalších, hladových hier. Noor však mala vždy hlboko vo svojom vnútri srdca prázdnotu, ktorá sa otvorila zakaždým, čo sa musela stretnúť zoči voči neistote. Deti jej veku ju vždy trestali za to, aká je iná. Čo by v jej prípade spravilo také mocné miesto, akým je kapitol? Každú noc po rozprávke a sledovaní hier, stískala svojho plyšového kamaráta, trhala sa zo snov zo škaredými predsudkami voči tým, ktorí vidia v každej odlišnosti chybu, ktorej sa potrebujú zbaviť. Videla samú seba v klietke, vystavenú ako exemplár a cudzie tváre s maskami, ktoré sa jej smejú za to, kým je odsúdená byť.

Schopnosti

Noor je dospievajúca černoška s ostrými črtami, dlhými čiernymi vlasmi väčšinou zapletených v tenkých vrkočoch, ktoré jej lemujú tvár a padajú pod pás. Hnedé, široko posadené oči jej intenzívne blikajú a svoj pohľad schováva pod husté, čierne mihalnice. Má veľmi peknú, anjelskú tvár ktorá priťahuje pozornosť, napriek jej viditeľnej odlišnosti ktorej sa často, cudzie deti boja. Najčastejšie nosí teplé zimné bundy, oranžovú mikinu a obyčajné, dlhé zvonové džínsy. Len čo vstúpi do miestnosti, vyžaruje z nej jasné, teplé svetlo a pozitívna iskra s chuťou niečo dokázať. Za pravým uchom má materské znamienko v tvare pol mesiaca. Noor je šikovný, pracovitý tínedžer. Keď bolo načase vyliezť spod sukne a pevnej ochrany rodičov, bola zo začiatku vystrašená a nedôverčivá voči ostatným. Susedné deti si všimli jej vrodenú odlišnosť od začiatku a dali jej to pocítiť vtipmi, urážkami, vydedením zo skupiniek ktoré sa hrali po hromade. Nech sa snažila ako chcela, nedokázala poriadne zapadnúť. Obklopovali ju škaredé narážky alebo ľútosť zo strany obecenstva. Paradoxne sa naučila mať zdravý, čierny zmysel pre humor, ktorý jej v ťažkých situáciách pomáhal prežiť. Dokáže sa postaviť svojmu oponentovi do cesty, učí sa priamou konfrontáciou nájsť svoj vlastný hlas. V istej miere dokáže brať veci neustále s chladnou hlavou a biť pokojná, trvá jej zareagovať keď má strach a netuší čo od svojho nepriateľa očakávať. Jej najväčšou silou je úprimnosť, ktorú dokáže použiť voči nepriateľskému okoliu. Zo všetkého najradšej má Noor prírodu. V ťažkých časoch utekala do lesa, učila sa o rastlinách, pôde a kvetoch ktoré mohli rásť v ich kraji navzdory podmienkam. Aj v spánku by vedela vymenovať jednotlivé druhy, ktoré sa nachádzajú po blízku na okraji lesa. Sama sa učila zapletať vence, skrášľovať kytice a iné. Napokon pri svojej činnosti zostala a ponúkala svoju výpomoc v záhradkách susedných domov. Chodievala často plávať po večeroch do jazierka alebo sedela na verande a čítala si jednu z nových rozprávok, ktoré práve jej mama vymyslela. Svet je nebezpečné miesto a každého ovláda svoj najväčší strach. Opustiť pre ňu hniezdo chránencov bude drsné, ona sa však naučila nepoužívať silu ale rozum. So správnou reakciou, môže ušetriť svoj osud. Matkine rozprávky na dobrú noc Noor pomohli nebáť sa neustále každý rok ďalších, hladových hier. Noor však mala vždy hlboko vo svojom vnútri srdca prázdnotu, ktorá sa otvorila zakaždým, čo sa musela stretnúť zoči voči neistote. Deti jej veku ju vždy trestali za to, aká je iná. Čo by v jej prípade spravilo také mocné miesto, akým je kapitol? Každú noc po rozprávke a sledovaní hier, stískala svojho plyšového kamaráta, trhala sa zo snov zo škaredými predsudkami voči tým, ktorí vidia v každej odlišnosti chybu, ktorej sa potrebujú zbaviť. Videla samú seba v klietke, vystavenú ako exemplár a cudzie tváre s maskami, ktoré sa jej smejú za to, kým je odsúdená byť.

Životopis

Noor sa narodila ako druhá dcéra z troch súrodencov, manželom Izy & Jacobovi Pearsonovcom. Izy bola od narodenia iná, mala čiernu pokožku ako čokoláda a jej súkromný život nikdy nebol prechádzka ružovou záhradou. Báli sa jej, šikanovali ju a kričali, že sem nepatrí. Nikto nepatrí na toto zabudnuté miesto, živiace sa strachom, ale ona obzvlášť. Ako malá sa zaprisahala, že nebude mať potomkov, nechce aby prežívali to čo ona na vlastnej koži. Zanechalo to na nej stopy do dospelosti a veľmi dlho sa hanbila za vlastné telo, kým nestretla na hranici jediného muža menom Jacob, ktorý jej nedal dôvod k tomu, myslieť si že nie je presne tam, kde by byť nemala. Vďaka nemu sa jej svet zdal krajším, akceptovateľným a ako to už v láske býva, ktorá sa zrodí z ničoho a tak náhle, prišlo na svet prvé dieťa - najstarší brat Leon. Izy sa bála, že bude mať vrodenú vadu po nej, ale pigment sa premiešal a Leona život uštedril od neustálej pomsty, utiekania sa k rodičom a strachu z okolia. Druhé, očakávané bábätko sa narodila Noor. Bola milovaná od začiatku ako sa prvýkrát od šoku nadýchla a začala plakať, lebo netušila čo má robiť s pľúcami. Noor bola jediná, kto sa priklonil z väčšej časti k maminej strane a čierna pokožka jej zostala. Mama sa ju snažila chrániť, necháva si ju doma, zatiaľ čo sa otec vybral pracovat na pole. Spievala jej svoje vymyslené uspávanky, nechala si ju cez noc v manželskej posteli a vymýšľala si kvôli nej rozprávky, aby lepšie neskôr pochopila tento svet, plný zloby. Ako Noor rástla, matka sa ju bála púšťať samú. Všade chodila s ňou, schovávala ju stále za chrbtom, len čo sa jej nepozdával pohľad druhých, jednu chvíľku Noor nakupovala na trhu, druhú sa schovávala a tlačila ma za chrbát, nevedno prečo. Ruku mala vždy červenú, od ľaku matky. Musela si na to po večeroch dávať studený obklad. Jedného večera, tesne pred svojimi dvanástimi narodeninami si Noor vyžiadala matkinu pozornosť a vysvetlila jej, že potrebuje vyletieť z hniezda nech to stojí, čo to stojí. Matka Noor jej slová pochopila a jediné, čo jej zostalo o čo sa nechcela pripraviť, boli vymyslené rozprávky na dobrú noc. Otec Jacob bol presvedčený, že jedno dieťa stačí. Už to bolo v jeho očiach kruté, myslieť si že, priviesť dieťa na svet v tomto prostredí, je nebezpečné. Leona si bral od doby, čo sám vedel chodiť zo sebou na poli a učil ho, pomáhať mu ako sa dá. Pripravil ho na ťažký život roľníka a keď mu žena oznámila, že prišla na svet jeho dcéra, bol spočiatku tichý. Jediné, čo od neho Noor dostala bol malý bozk na čelo, pozdrav a súcitný pohľad. Dvere domu pre istotu dvakrát zamkol, keď sa vybral na celý deň so synom do poľa. Noor mala pocit, akoby si s jej starším bratom rozumel len preto, lebo je syn - nie dcéra. Rovnaké pohlavie. Snažila sa mu robiť radosť tým, že pomáhala mame upratať spálňu, snažila sa variť, aj keď sa jej v horších podmienkach vedeli robiť pľuzgiere na rukách. Väčšinu horúce hrnce neodhadla a chytala sa rozpáleného okraja. Pri spoločnej večeri sa bavili o zážitkoch na poli, ale keď prešiel rad na ňu, stôl stíchol a otec sa pýtal len na jediné, bola celý deň doma? Je v bezpečí? Nerobí hlúposti? Zdá sa, že pre rodičov bolo celý čas najlepšie, aby sedela doma v kúte, nadrela sa ohľadom domácich prác a nechodila von. V jej veku to bolo nemožné a preto tesne po večeri, alebo keď začal byť vzduch až príliš tesný medzi štyrmi stenami, vybehla von a chodila do prírody. Skúmala všetky rastliny, chodila sa okúpať k jazierku. Keď boli voľné dni, všímal si ju jej starší brat a chodieval s ňou ku jazierku. Ukazoval jej, ako vie plynulo plávať a chvastal sa, že ho to naučil otec po večeroch, keď chodili z práce domov. Ju temnota jazierka desila, netušila do čoho ide, čo ju čaká pod nohami. Brat ju párkrát do jazierka surovo hodil a vytiahol. Nechal ju zvyknúť si, ako hlboko môže padať a čo všetko môže vidieť. Nútil ju vydychovať bubliny pod vodou a plával popri nej, keby náhodou. Brat sa taktiež stal svedkom zopár útokov od detí, ktoré Noor musela zvládnuť. Všimol si, že často po hádke rodičov uteká von a snažila sa ju chrániť. Sledoval ju a keď videl, že niekto drží vreckový nožík, tesne pred tým, čo sa chystal do Noor pustiť, zakročil. Obetoval sa pre jej dobro a ona spolu s ním chodila s plačom domov, kde sa snažila ošetriť mu zranenia. Plakala a ospravedlňovala sa, že už nebude taká hlúpa. Jej najmladšia sestra Bronwyn sa narodila, len pred nedávnom. Dva, tri mesiace predtým ako dovŕšila trinásť rokov. Vďaka svojej malej sestričke sa naučila objať ľudí v správnu dobu, zobrať si ju do náručia a stráviť s ňou príjemný večer na terase. So starostlivosťou o malé dieťa, jej rodičia našli potrebu zostať medzi stenami domu a sústrediť sa na to podstatné, čo má byť zomknuté, rodina. Noor však nie je hlúpa, všimla si na čo ju toľko využívajú. Vie si nájsť svoj vlastný čas pre seba a vytrácať sa z domu, kedy jej je najmenej potreba.